My thoughts send me on a carousel

Nechcem Vás stále nudiť fotkami mňa v handrách, tak som rozmýšľala nad niečím, čo by bolo naozaj zábavné (haha) a napadli ma..tramtadadá..kolotoče! Mm?? No. Nebola som na žiadnom posledných tak 6 rokov až do tejto jesene, že teda skúsim, či je to stále tá istá mašina na zdvíhanie žalúdka. Išli sme s Mikim na brejkdens, ako sa také autíčko točí a myká do strán a späť a zároveň sa všetky spolu otáčajú dokola. Samozrejme že mi brejkdensovalo celé brucho a hlava a tešila som sa na koniec. Akurát keď kolotoč zastal, nedala sa otvoriť naša závora, tak sme čakali na kolotočára, ktorý to  dvakrát potiahol a povedal, že sa to stáva a hádam to po pár jazdách povolí. So smrťou v očiach som absolvovala ešte jedno kolo a potom zúrivo búchala do tej sprostej tyče a ona evidentne pochopila a povolila. No. Tak asi toľko ku kolotočom.
Našťastie ich nezmyselnosť nič nemení na dobrej vizuálnej stránke veci a z času na čas si ich rada odfotím. Tým náš vzťah ale končí.
A čo vy a kolotoče? Áno či nie?