31.1.11

Úplne prvý pokus

Včera som od tatina dostala suši a keď som si dnes z neho polku dala na gauči pri televízore, videla som asi 8 minút istého filmu, kde jeden muž postavil v Amerike na indiánskom území svojej žene a dvom dcéram dom. Potom zrejme niekam na dlhšie odišiel a ja som zachytila zrovna jeho návrat, kedy dcéram priniesol každej kožené topánky (kedy niekto z cesty prinesie topánky mne?) a manželke niečo špeciálne – sklo na okná a cukor.
No áno. Každá doba je niečím zvrátená. Čo tak pre zmenu tabuľu skla a praobyčajné vrecko cukru? Dievčatá a chlapci, naša márnivosť nemá hraníc.
Prijímam, som s tým zmierená a priznávam, že sa v tej svojej vyžívam. Zajtra tu už možno nebude. Tak si ju dnes treba špeciálne vychutnať! 




Follow my blog with bloglovin